Úvod do Holistiky, porovnanie s oficiálnou medicínou

"Neexistujú nevyliečiteľné choroby, iba nevyliečiteľné osoby."

(Dr. Bernie Siegel)

Človek má v rukách nielen svoje zdravie, ale aj zodpovednosť za jeho udržanie.
Schopnosť liečiť je vrodená každému z nás. Stačí si spomenúť, čo všetko podvedome a bez rozmýšľania robíme, keď máme nejakú bolesť, alebo ranu. Okamžite sa dotkneme postihnutého miesta. To je inštinkt, ktorým okamžite posielame do postihnutej oblasti energiu, aby sme vyrovnali energetický tok. Alebo si stačí spomenúť ako sa inštinktívne správame, ak niekto z našich blízkych ochorie, alebo ak ho niečo rozbolí. Nie je snáď pravdou, že sa ho vtedy neustále dotýkame, hladíme a objímame? Veď aj nám samotným sa v takých stavoch uľavuje práve vtedy, keď nám naši milovaní dávajú ,,svoju“ energiu. Samozrejme, že odovzdávaná energia musí byť vždy ladená kladne, respektíve pozitívne. Preto musí každý liečiteľ vedieť, ako regulovať svoje energetické toky a mentálne i emocionálne nastavenie.

Holistická medicína

Tradičné liečiteľstvo je úzko späté s kultúrou, históriou a vierou skupiny ľudí, žijúcej na určitom území. Odráža teda nielen empiricky nazhromaždené vedomosti, ale aj spôsob myslenia daného etnika, či vrstvy obyvateľstva. Mnohé techniky alternatívnych terapií sú akceptované a používané nielen širokou verejnosťou, ale aj oficiálnou medicínou a v niektorých krajinách sveta je tradičné liečiteľstvo podporované otváraním akademických programov, ktoré sú riadené štátnymi normami. Týmto sa fakticky ,,vyrábajú“ profesionálni holistickí terapeuti a prípadní pacienti tak majú záruku, že sú v rukách kvalifikovaných a certifikovaných terapeutov, schopných správne určiť diagnózu a navrhnúť adekvátny terapeutický postup.

Myseľ – telo

Holistická medicína berie človeka ako celok – bytosť prejavujúcu sa vo viacerých rovinách súčasne. Myslíme, cítime, reagujeme a konáme na základe vnemov, ktoré sú nefyzické a do fyzična sa premietajú práve prostredníctvom nášho tela. Simultánne teda existujeme v spirituálnej, mentálnej a fyzickej rovine a medzi týmito rovinami musí panovať rovnováha. Choroba sa berie ako stav nerovnováhy, ktorý môže prameniť z konfliktu medzi indivíduom a jeho okolím, ale aj indivíduom a jeho potrebami a možnosťami ich zabezpečiť. Inými slovami psychický stres a jeho fyzický prejav sprístupňuje organizmus chorobám. Choroba totiž nevstupuje zvonka, ako to vidí klasická medicína.Choroba začína v podvedomí. Strata energetickej rovnováhy sa totiž udeje najprv len na veľmi jemnej úrovni a neskôr sa odrazí v tej hrubej – fyzickej. V podstate ide o vzťah MYSEĽ – TELO. Nikdy neochorie len telo samotné, vždy ochorie celý človek. A to sa deje najmä vtedy, keď sú naše každodenné akty v konflikte s našimi duchovnými cieľmi. Choroby sú teda produktom negatívnych emócií, ktoré sa transformujú na opakujúce sa myšlienky a vytvoria v podvedomí program, ktorý naruší našu energiu, zmení jej polaritu a náš život sa otočí úplne iným smerom. Našťastie, energia je ovplyvniteľná vôľou a myšlienkami aj do toho správneho smeru, ale k tomu musíme vedieť ako naložiť s dvoma najnegatívnejšími emóciami a tými sú pocit viny a sebaľútosťOba tieto pocity nás paralyzujú, ale ani jeden z nich nemá moc zmeniť čo sa stalo, a čo je horšie, ani jeden z týchto pocitov nemá dosah ani na to, čo chceme aby sa udialo v našej budúcnosti. Musíme sa jednoducho postaviť a ísť ,,riešiť“ svoju budúcnosť, akciou v prítomnosti. Celé naše zdravie a šťastie je závislé od postoja, ktorý zaujmeme. Sme totiž to, čo si myslíme. Keď premýšľame, cítime, rozprávame, ... vysielame do éteru energiu, ktorá sa spojí s energiou rovnakej kvality a vráti sa k nám znásobená. Človek má denne približne 50. 000 myšlienok, 90% z nich sú negatívne a takmer všetky z týchto negatívnych myšlienok sú opakujúce sa. To znamená, že negatívna myšlienka, ktorú sme mali včera, bola tá istá, čo nám napadla aj predvčerom, minulý týždeň, pred mesiacom, atď... Takéto opakujúce sa myšlienky naše podvedomie uloží a od toho momentu nás začne smerovať tak, aby tá myšlienka zodpovedala realite. Vtedy sa začne diať všetko to, čo sme si predtým len mysleli a tým spôsobom si vytvoríme vlastnú negatívnu realitu na fyzickej úrovni. Stanú sa z nás ľudia, ktorí často hovoria ,,ja som vedel , že to nevyjde, nikdy mi to nevychádza“ a presne takýto budeme mať celý život. A ako na ,,potvoru“ sa to bude diať neustále častejšie a aj celé naše okolie bude plné ,,stroskotancov života“, pretože naša energia bude priťahovať podobných ľudí a podobné situácie. Všetko, čomu venujeme svoju energiu a svoju pozornosť narastá, preto si treba dávať pozor, čím sa zaoberá naša myseľ. Na druhej strane je však veľkou chybou si myslieť, že to, čomu nevenujeme pozornosť neexistuje. Správny spôsob využitia negatívnej situácie, alebo skúsenosti je vziať ju ako popud na zmenu. Každá kríza v sebe skrýva túto možnosť, treba sa len zmobilizovať a vyraziť vpred.

MYŠLIENKA + POCIT = EMÓCIA

Iróniou je , že hoci si často dávame pozor na to, čo vkladáme do úst, takmer nikdy nevenujeme pozornosť tomu, čo z nich vychádza. Hoci to, čo hovoríme má priamy vzťah k nášmu psychickému a mentálnemu nastaveniu, a odtiaľ je to už len krôčik k ,,zobrazeniu“ týchto našich nastavení v našom fyzickom tele. To znamená, že to, ako myslíme a cítime sa fyzicky odrazí na našom zdraví i zjave. Preto je veľmi dôležité , aby sme si miesto neustáleho hodnotenia iných ľudí, začali všímať aj sami seba, pretože to čo vypustíme z úst vyviera z nášho bytia. Stačí sa chvíľku počúvať a hneď bude jasné, čo pestujeme vo svojom vnútri. I keď možno zatiaľ nie je badateľný žiaden vonkajší fyzický znak choroby, môžeme si byť istí, že sa časom objaví a čo je horšie, všetko čo pustíme z úst má efekt aj na ostatných ľudí. Preto je našou povinnosťou, byť zdravý a vypúšťať z úst len slová, ktoré majú moc ozdravovať a nie ,,infikovať“ myseľ ďalšieho človeka. Preto treba byť mimoriadne pozorný k tomu, čo akceptuje naša myseľ a čo skrýva naše srdce, lebo práve to vypúšťame do sveta k mysliam a srdciam iných ľudí. Tým sa stávame spolutvorcami zdravia, alebo chorôb. Nevypúšťajme do sveta veci, ktoré tak v skutočnosti nemyslíme. A ak sa pristihneme, že nejaká negatívna myšlienka sa pretláča z našej mysle do našich úst, hľadajme odkiaľ pramení prv, než pohne veci nesprávnym smerom. Všetci sme tvorcami všetkého, nielen nás samotných. Všetci máme veľkú zodpovednosť za všetko, a hoci často sa jej alibisticky zbavujeme, pred následkami sa neskryjeme. Každý z nás vie, čo potrebuje k šťastnému životu a každý z nás má právo si za tým svojím šťastím ísť, ale nikto z nás nemá právo diktovať inému človeku, ako má vyzerať jeho šťastie a odopierať mu to, po čom on reálne túži. Ani keď to z nášho pohľadu myslíme ,,dobre“. Môžeme mu pomáhať a stáť pri ňom, ale nesmieme mu stáť v ceste. Každý má totiž svoj vlastný pohľad na veci aj na život. Každý má svoju vlastnú pravdu. Hoci realita je len jedna, ale právd je vždy niekoľko. Realita je to, čo sa naozaj deje, všetky akty a priebeh. Pravda je to, čo si jednotliví ľudia o danej realite myslia. PRAVDA JE SUBJEKTÍVNA INTERPRETÁCIA REALITY a to je to, čomu dávame váhu – NAŠÍM VLASTNÝM ZDANIAM.

Holistická terapia

Holistická terapia je vedená tak, aby harmonizovala emocionálnu, mentálnu, psychickú aj fyzickú sféru indivídua, čo stimuluje samoliečebné procesy v jeho organizme. Týmto spôsobom zároveň vytvára v človeku aj pocit zodpovednosti za svoj vlastný zdravotný stav, pretože ignorovať ktorúkoľvek z týchto sfér znamená podkopávať svoje vlastné zdravie. Aby však človek mohol byť v rovnováhe sám so sebou, musí byť v rovnováhe aj so svojím okolím, alebo k nemu aspoň zaujať taký postoj, ktorý mu umožníudržať patričný odstup od situácií vytvárajúcich permanentné napätie a stres. Pôsobením na myseľ totiž korigujeme svoje fyzické telo, ale predpokladom úplného vyliečenia je odstránenie všetkých prekážok a neporiadkov v našej psychike. Musíme sa naučiť správne interpretovať jednotlivé symptómy, aby sme vedeli určiť, čo nám naše telo dáva na známosť. To je jediný spôsob, ako nájsť pravú príčinu problému. Naše telo je živá inteligencia, je v neustálom pohybe a neprestajne sa mení. To okrem iného znamená, že každé tri mesiace máme úplne novú kostru, pleť sa obnovuje každý mesiac, žalúdočný povlak každé štyri dni, bunky, ktoré prichádzajú do kontaktu so stravou sa obnovujú každých päť minút... Jednoducho povedané, niekoľkokrát za život dostaneme úplne nové telo, hoci sa zdá že neustále je to isté. Veda nedisponuje žiadnymi pomôckami, ktoré by jej umožnili pozorovať takú živú inteligenciu, ako je ľudské telo. Medicínska prax je založená na štúdii mŕtvych tiel.

Porovnanie s oficiálnou medicínou

Oficiálna medicína je čisto mechanická. Telo prirovnáva k stroju zostaveného z mnohých častí, z ktorých každú je možné brať separátne od ostatných. Mentálne, či emocionálne faktory, ktoré by sa mohli podieľať na vzniku, vývoji, či priebehu choroby sú úplne opomínané. Tým že telo je tu vnímané ako odosobnená biologická hmota, lieči medicína iba symptómy prejavujúce sa na fyzickom tele bez hlbšieho skúmania, odkiaľ pramení problém. To často spôsobí, že symptóm sa berie ako choroba a následne sa aplikuje liečba s nežiaducimi sekundárnymi efektmi, ktoré môžu spôsobovať mutácie, kvôli ktorým je nutné neustále meniť medikamenty, zatiaľ čo choroba si nerušene postupuje ďalej, alebo sa vracia v novej podobe. Tým sa pacient dobrovoľne stáva súčasťou chemických a biologických experimentov farmaceutických koncernov, pretože oficiálna veda je limitovaná vzťahom FUNKCIA – ŠTRUKTÚRA – CHÉMIA. Avšak to, že osobnosť stojí aj nad fyzickou masou dokazujú aj určité typy ľudí, čo sa vyliečili aj z nevyliečiteľných chorôb, zatiaľ čo iní podľahli aj relatívne bežnej chorobe.

Medicína ako zlatá baňa

Mnoho ľudí má idealizované predstavy o vede a medicíne. Neuvedomujú si, že tam, kde ide o veľké peniaze sú nekalé praktiky bežnou záležitosťou. Mnohé lekárske štúdie sú úplne vymyslené, alebo zámerne prikrášlené. Mnohí vedeckí pracovníci si  vyberajú len také informácie a fakty, ktoré sa hodia pre ich účely. Mnohé vedecké práce sú písané nezrozumiteľným spôsobom, ktorý má pridať na vážnosti zmesi dogmatizmu a klamstiev, ktoré sledujú len jediný cieľ – získanie peňazí na ďalší výskum. Pokiaľ sa akákoľvek hlúposť zhoduje s prevládajúcou verejnou mienkou, je braná ako nespochybniteľný fakt. Na opakovanie vedeckých pokusov, ktoré by mali potvrdiť správnosť výsledku iného vedca, sa zvyčajne peniazmi nemrhá, takže množstvo ďalších štúdií sa odráža z neoverených štúdií niekoho iného. Aby verejnosti zalepili oči, objavia sa v časopisoch z času na čas bombastické články o tom, ako vedci objavili liek na rakovinu, či HIV a v texte sa potom dočítate, že vlastne na tom neustále pracujú a že to bude aktuálne snáď o 10 rokov. Mimochodom, hľadaním lieku na rakovinu sa zaoberal Galén už v 18-tom storočí. V 80-tych rokoch bola medzi lekármi vykonaná štúdia, kde sa ich pýtali, či by sa v prípade ochorenia rakovinou sami nechali liečiť metódami, aké predpisujú svojim pacientom. 70% lekárov uviedlo, že v účinky terapie vôbec neveria a obávajú sa toxicity chemoterapie, a tiež priznali, že pacienti často trpia viacej terapiou, než ochorením. Chemoterapeutiká vznikli z jedovatých plynov používaných v druhej svetovej vojne. Celá terapia je postavená na likvidácii rýchlodeliacich sa buniek. Háčik je však v tom, že bunky imunitného systému sa delia oveľa rýchlejšie než nádorové. Na rakovine zbohatol aj Bill Rockefeller, ktorý predával petrolej, ako zázračný liek proti nej. Jeho syn J.D. Rockefeller pokračoval v jeho šľapajach, ale tentokrát sa petrolejom neliečila rakovina, ale zácpa. Po zistení, že petrolej je zdraviu škodlivý, pozmenil Rockefeller jeho zloženie pridaním karoténu a obchody bežali ďalej. Rovnako zaujímavý je aj príbeh choroby AIDS. Väčšinou sa označuje za chorobu vyskytujúcu sa medzi homosexuálmi, prostitútkami a ,,farebnými“ obyvateľmi chudobných štvrtí. Zaujímavé na tom je, že ešte v päťdesiatych rokoch sa presne týmto istým skupinám ľudí pripisovalo šírenie rakoviny. Rada by som podotkla, že doteraz neexistuje žiaden doložiteľný dôkaz, že AIDS je spôsobený vírusom HIV a ani to, že je nevyliečiteľný. Je mnoho pacientov, ktorým síce diagnostikovali AIDS, ale bez výskytu víru HIV. V tomto prípade nejde inak, než prikloniť sa k názoru relativistov, že pravda nie je odhaľovaná, ale vytváraná podľa aktuálnych okolností.

Nie všetky lieky sú liečivé

Je množstvo prípadov, kedy príčinou úmrtia pacienta nebola choroba, ale vedľajšie účinky medikamentu. Podľa neoficiálnych výskumov z roku 2003 je to približne 5% pacientov. Až 15% pacientov je prijatých do nemocnice kvôli predošlej chybnej liečbe. Na celosvetovom farmaceutickom trhu je v predaji viac ako 210 000 druhov liečiv, čo je viac než súčet všetkých doteraz známych chorôb. V roku 2002 vykonala nemecká spotrebiteľská organizácia previerku 1500 voľne predajných liekov a prišla s výsledkom, že viac než polovica z nich je celkom neúčinná a v tejto skupine sa nachádzali takmer všetky reklamou propagované liečivá. Neubránim sa dojmu, že ich úlohou je pravdepodobne iba naučiť ľudí žiť z liekov a vytvoriť ten ,,správny návyk“, a vychovať si nových spotrebiteľov. Mimochodom od roku 2000 pozoruje Svetová zdravotnícka organizácia, že vzrastá počet osôb, u ktorých prestávajú účinkovať lieky. Stále viacej pôvodcov chorôb je rezistentných a lieky sa stávajú neúčinné. Hoci sa v tomto prípade často uvádza ako príčina nadmerné užívanie antibiotík, ďalším dôvodom je nepochybne to, že do krmiva zvierat, ktoré bežne konzumujeme sa pridávajú rovnaké látky, aké sa používajú v medicíne.

Liek proti bolesti vyvolal kolaps krvného obehu, sprej proti astme zabil 3500 ľudí, liek podávaný postihnutým leukémiou vyvolával rakovinu pečene, pľúc a kostnej drene, lieky na podporu chuti k jedlu škodili nervovej sústave a srdcu, antialergické lieky spôsobovali ochorenie pečene, liek proti reume spôsoboval bezvedomie a liek proti cukrovke, ktorý v USA zabil viac ako 1000 ľudí sa potichu dopredal v Nemecku. Neprekonateľným zabijakom však je jedno švajčiarske digestívum, po ktorom ochrnulo, alebo osleplo 30 000 pacientov a následne približne 1000 z nich umrelo. V Japonsku sa tento liek predával pod 168 obchodnými názvami a aj keď bol vydaný zákaz jeho distribúcie, tento zákaz neplatil pre krajiny tretieho sveta, kde sa všetky jeho zásoby nenápadne dopredali. Netvrdím, že treba byť a priori proti všetkým medikamentom, ale stojí za zamyslenie, nedávny zákaz predaja rôznych byliniek a iných druhov alternatívnych liečiv, ktoré rozhodne neprinášajú také riziká ako farmaceuticky vyrobené liečivá. Zrejme tým pravým dôvodom nebude starosť o zdravie ľudí, ale o marže prinášajúce do pokladne, nakoľko tieto liečivá neponúkajú možnosť patentovania, a napriek pokusom o vyvolanie odmietavého postoja verejnosti voči týmto bylinným liečivám, neexistuje jediný prípad výskytu závislosti na nich a ani jediná možnosť ich využitia rovnakým spôsobom ako pri chemických drogách. A kto si chce nejakým spôsobom ,,ublížiť“ nájde si oveľa istejší spôsob než ,,miešať“ bylinky.

Pochybnosti o vakcináciách a chrípková hystéria

Farmaceutické firmy vedia s pomocou médií vystupňovať paniku až do takého stupňa, kedy sa začnú angažovať aj samotné vlády jednotlivých krajín a nakupujú vakcíny. Keďže sa doteraz nikdy žiadne predpovede o pandémií nenaplnili, mnohé vlády nariadili povinné očkovanie aby vyprázdnili preplnené sklady. Očkovanie sa začalo používať približne pred 200 rokmi, ale ihneď bolo sprevádzané prudkými spormi. Nie každý zdieľal názor, že umelé navodenie určitej choroby môže zamedziť jej rozšíreniu a zvýšiť odolnosť tela voči pôvodcovi tejto choroby. Pokiaľ by sme prelistovali štatistické záznamy, ukázalo by sa, že najväčšie epidémie vypukli práve v obdobiach očkovaní. Najpríkladnejšou ukážkou je história očkovania proti kiahňam. Začala v roku 1714 zásluhou lekára Timoniho, ktorý fascinoval ľudí svojimi príbehmi z ďalekých ciest a najmä pútavým rozprávaním o tom, ako v Turecku lekári prenášajú hnis z chorých pacientov na zdravých a tým ich ochraňujú pred nebezpečnými chorobami. Hneď ako sa prvé očkovanie proti kiahňam stalo skutočnosťou, zvýšil sa počet úmrtí v Londýne o 25 000 prípadov. Napriek negatívnym skúsenostiam sa vakcinácia v našej spoločnosti celosvetovo presadila a tak sa stalo, že v roku 1828 vypukla vo Francúzsku epidémia kiahní, v ktorej ochorelo 40 000 ľudí, pričom 30 000 z nich bolo predtým očkovaných. V roku 1842 v Anglicku zomrelo na kiahne 28 000 osôb, pričom všetci boli predtým zaočkovaní. V roku 1874 anglické úrady zakázali očkovanie proti kiahňam a miesto toho nariadili tvrdé hygienické opatrenia. Akoby zázrakom sa kiahne vytratili. V roku 1915 podporili USA kampaňou očkovanie Filipíncov. Úmrtnosť bola 54% . Povinné očkovanie proti kiahňam bolo celosvetovo zrušené v roku 1980. Toto sa však netýka len kiahní, rovnako sú na tom aj iné choroby. Napríklad v Portugalsku sa detská obrna vyskytovala naozaj len ojedinele. Avšak zavedenie očkovania proti tejto chorobe vyústilo v roku 1972 epidémiou, v ktorej 81 osôb ochrnulo a 12 zomrelo, čuduj sa svete, lekári si gratulovali a presviedčali verejnosť, že práve vďaka očkovaniu sa zabránilo najhoršiemu. Výrobcom vakcín zakaždým ide o masové rozšírenie vakcinácie k čomu využívajú mediálny tlak a šírenie strachu. Často sú potom i tie ľahšie choroby vykresľované ako strašný zabijak. Dnes je v móde chrípka. Existuje však viac než 300 známych chrípkových vírusov a nie je možné vopred určiť, ktorý z nich bude ,,vyvádzať“ a vopred naň vyrobiť patričnú vakcínu. Môžete sa dať zaočkovať proti jednému z nich a pritom ochorieť na druhý. Pričom je viac než evidentné, že po prvej chrípkovej vlne, kedy sa všetci bežia dať zaočkovať, sa približne po šiestich týždňoch privalí ďalšia, ktorá je už vyvolaná samotným očkovaním.

Nasledujúca téma: Emocionálna anatómia a diagnostika

Predchádzajúci súvisiaci článok: Kurz holistiky zdarma