Vyčerpáva Vás vzťah s Vaším partnerom?
Pohlcuje vašu osobnosť? Tak nie je ten pravý!
Ten pravý, či pravá Vám lásku a náklonnosť opätuje. Ten nepravý – nepravá, nie. Mnohokrát je však správanie objektu vášho záujmu tak mätúce, že sa v ňom neviete zorientovať. V jeden moment chcete vzťah ukončiť, v ďalší moment vo vás skrsne iskierka nádeje a opäť sa snažíte o lásku u človeka, ktorý vám ,,vnútorne uniká“.
Zapadnete do emočne vysiľujúceho kruhu striedajúcej sa nádeje a beznádeje. Hľadáte príčiny a vinníkov, a skúšate pozemskými aj nadpozemskými spôsobmi nastoliť vo vašom vzťahu vzájomnú lásku a harmóniu. Ale čo keď za tým všetkým je ...
PORUCHA OSOBNOSTI
Neexistuje mágia, ktorá by zmenila povahu človeka. A neexistuje kúzlo, ktoré by Vám vyčarilo naplňujúci vzťah s narušenou osobou. Môžete mať len to, čím je a nič viac. Preto si treba najskôr dobre premyslieť do čoho idete. Jedna vec sú vaše očakávania a predstavy a druhá vec je , čo vám ten človek dokáže reálne priniesť do vášho života. To sa žiadnym kúzlom nezmení, pretože porucha osobnosti je súčasťou povahy a charakteru. Korigovať ju môže iba samotný postihnutý, ak si ju uvedomí a bude mať už po krk svojich životných katastrof, a rozhodne sa na sebe pracovať. Otázka je či vydrží, alebo sa vyčerpá a vzdá to.
Deštruktívne vzťahy ničia vašu osobnosť aj život
Človeka s poruchou osobnosti sa nedá milovať. To, čo s ním prežívate nie je láska, ale závislosť od určitého typu správania. Byť v páre s človekom s poruchou osobnosti znamená žiť v neexistujúcom vzťahu, pretože mu chýba akákoľvek vzájomnosť.
Vaše potreby sú prehliadané a vy vydávate všetku svoju životnú energiu na uspokojovanie neuspokojiteľných potrieb vášho narušeného partnera. To samozrejme prinesie únavu, psychické vyčerpanie, stratu vlastnej identity, rozpad vašej osobnosti, pokles vitality a mnohé zdravotné, či psychické problémy. Inými slovami, dobrovoľne ste sa vzdali seba aj svojho života, takže prídete o seba aj o svoj život. BODKA!
A tu prichádza moment zamyslenia aj nad vami samotnými. Pokiaľ ste sa ocitli v deštruktívnom vzťahu, normálne je z neho odísť a nie sa snažiť o ,,vyliečenie“ narušeného partnera svojou nezištnou a ,,všepresahujúcou“ láskou, alebo milostnými kúzlami. Trápite tým iba seba, on to tak neprežíva, pretože má poruchu osobnosti. BODKA!
3 Typy žien, ktoré si dobrovoľne ničia život v zlom vzťahu
Ak v deštruktívnom vzťahu dobrovoľne ostávate, potom máte okrem partnerových problémov aj svoje vlastné. Aj váš vzťahový vzorec je zlý.
V tom prípade ste niečo ako ,,vesmírna liečiteľka lásky“ a snažíte sa zodrať až na smrť v očakávaní, že váš narušený partner zrazu precitne a zahrnie vás podobným typom lásky.
Alebo ste ,,kozmická záchranarka“ a vnímate to ako neskonalú výzvu ochraňovať a zachraňovať ,,zlých chlapcov“, alebo ,,zlé dievčatá“, v domnení že jedného dňa pochopia, že vy ste pre nich tá najlepšia osoba na skutočný milostný vzťah a že z toho zrazu padnú na zadok a budú vás neskutočne chcieť.
Alebo je tu aj tá možnosť že ste ,,bojovník za lásku“ a v tom prípade je pre vás životnou výzvou zapáliť oheň lásky v chladných srdciach osôb s minimálnym citovým prežívaním. No a to je úplné zbohom, pretože prežijete celý život vyčerpávajúcim bojom o lásku, ktorá existuje iba vo vašej vlastnej hrudi.
Tak či onak, poruchy osobnosti, ale aj sklony k sebazničujúcemu prístupu vznikli doma. Preto nie je pravdou, že rodina je posvätná. Pravdou je, že...
Rodina je posvätná len ak je harmonická
Nastavenie súčasnej spoločnosti je chybné a veľmi nebezpečné v tom, že sa za každú cenu snaží zachovať rodinu, aj keď v niektorých prípadoch ide o zjavne nefunkčné spolunažívanie viacerých osôb. Platí to najmä v prípade, že sú deti ešte malé. A to je práve to najhoršie, čo sa môže stať. O tom, či z dieťaťa vyrastie citový alebo intelektuálny mrzák nerozhoduje kompletnosť, či skladba rodiny, ale spôsob výchovy a naučené mechanizmy obrany svojej identity v rannom detstve. Práve preto je v súčasnosti tak veľmi veľa ľudí s narušenou osobnosťou a zlými vzťahovými vzorcami.
Ženy to majú v rámci vzorca ,,posvätnej rodiny“ ešte horšie. Od malička sú vedené do role matiek a opatrovateliek, čiže k obetovaniu seba samej a k potlačeniu vlastných potrieb. Preto majú ženy sklony zostávať aj v deštruktívnom vzťahu s nebezpečným partnerom namiesto toho, aby boli naučené zbaliť si svoje veci, chytiť dieťa za ruku a odpochodovať s ním v ústrety krajším časom.